Regál predstavuje základné vybavenie skladov, domácnosti, obchodov alebo iných hospodárskych priestorov. Ak sa spojí viacero regálov do jedného celku, vznikne regálový systém, ktorý ponúka viacero výhod. Medzi základne výhody regálových systémov zaraďujeme:

–    Šetrenie priestorov – vďaka regálovému systému dokážeme naukladať skladovaný materiál alebo tovar na seba (vertikálna poloha) alebo vedľa seba (horizontálna poloha). Tieto typy uskladnenia tovaru šetria priestor.

–  Regálový systém robí priestor oveľa prehľadnejším. Existuje tiež možnosť označenia jednotlivých regálov menovkami, čo umožňuje ľahšiu orientáciu v skladových priestoroch. Je tiež na každom vlastníkovi skladového priestoru, aký systém skladovania v sklade zavedie.

–  Jednou z hlavných funkcií regálových systémov je aj ochranná funkcia. Podstata ochrannej funkcie tkvie v ochrane pred poškodením skladovaného materiálu, ktorý je bezpečne uskladnený v regáloch.

Regálový systém nájdeme na viacerých miestach. V skladoch sa osvedčili ako výrobný prostriedok na skladovanie materiálu a tovaru, v obchodoch slúžia zase na vystavenie ponúkaného tovaru. Regály sú tiež výbornými pomocníkmi v domácnostiach, používajú sa najmä v kuchyni na uskladnenie potravín alebo v pivniciach, kde sa na nich nachádza všetko potrebné. Podľa druhu skladovaného materiálu ich možno rozdeliť na nasledovné typy – regály archívne, policové, paletové, konzolové a podobne. Medzi základný materiál, z ktorých sa vyrábajú patrí drevo, plast, kov alebo kombinácie rôznych materiálov.

Regálový systém je však podobný, ako všetky zariadenia okolo nás. Ak sa oň nebudeme starať, podstatne sa zníži jeho trvácnosť. Existuje viacero spôsobov, ktorých aplikáciou sa dá predĺžiť ich kvalitatívna stránka. Ak sa regálový systém nachádza v dome alebo v byte, starostlivosť oň sa stáva oveľa jednoduchšou. Jedinou činnosťou, ktorú je potrebné vykonávať je utierať z neho prach a všetky nečistoty a nevystavovať ho vlhku. Ak sú regály umiestnené v pivnici alebo na balkóne, tiež je potrebné ich očistiť od prachu, avšak dôležité je aj dbať o to, aby nebol regál príliš dlho vystavený nadmernej vlhkosti. Vlhkosť môže zapríčiniť zmenu jeho povrchu (jedná sa napríklad o koróziu). Regálový systém nachádzajúci sa na balkóne sa tiež neodporúča vystavovať priamemu slnečnému žiareniu. Ošetrenie regálov nachádzajúcich sa v priemyselných budovách je o niečo zložitejšie. Rovnako tento fakt platí aj v prípade regálov umiestnených v predajniach alebo v skladoch. Ak sa regálový systém nachádza vo vnútri skladu, poveternostné vplyvy majú na jeho kvalitu zanedbateľný vplyv. V predajniach zase hrozí poškodenie regálu zákazníkom. Všetky problémy s regálovým systémom sa však dajú riešiť, ak sa napríklad regálový systém poškriabe, špecializovaná spoločnosť ho dokáže ošetriť farbou. Pri všetkých typoch regálových systémov však platí, že by sa nemali preťažovať.…

Pečiatky predstavujú drobné zariadenia, ktoré slúžia na značkovanie. Vytvárajú jednofarebné alebo viacfarebné odtlačky, pomocou ktorých sa značia ostatné predmety. Pečiatky slúžia jednak ako kancelárska pomôcka, ale rokmi praxe sa overili aj ako prostriedok na označovanie toho, či je listina alebo dokument pravý. Pečiatky sa najčastejšie odtláčajú na papier.

Minulosť pečiatok

Prechodcami súčasných pečiatok boli pečate, ktoré sa používali na označovanie – najčastejšie označovanie zvierat, kožušín alebo ručných výrobkov. Neskôr spolu s voskom slúžili na uzatváranie dokumentov a zabezpečovali to, aby sa k nim nikto, okrem adresáta, nedostal. V minulosti sa za základné výrobné materiály považovali kosti zvierat, kameň, železo, oceľ či meď. Pečiatky také, aké ich poznáme dnes, vznikli z dôvodu uľahčenia kancelárskych prác spojených s dokumentáciou.

Výroba pečiatok v súčasnosti

Pracovná časť peciatky sa skladá z gumového alebo polymérového štočku, na ktorom je umiestnený text alebo grafický prvok, ktorý má byť odtláčaný. Oproti klasickému textu je však umiestnený zrkadlovo. Štoček je pripevnený k drevenému telu pečiatky. Drevené rukoväte sa vyrábajú z kvalitných materiálov, ktorými je smrekové alebo dubové drevo. V súčasnosti sa tiež rukoväte vyrábajú aj z plastu. Medzi základné doplnky pečiatok patrí vankúšik na otláčanie farby a razítková farba (atrament).

Ponuka pečiatok v súčasnosti

Trh nám ponúka viaceré riešenia. Pečiatky možno rozdeliť z viacerých hľadísk. Najčastejšie sa rozdeľujú podľa technológie orážania (klasické, samofarbiace, flash pečiatky, elektronické pečiatky, predfarbené pečiatky, reliéfne pečiatky), podľa tvaru (štvoruholníkové, guľaté, pečiatky iných tvarov) a podľa nastaviteľnosti obsahu, ktorý má byť orážaný (pečiatky so statickým obsahom, s obsahom ručne nastaviteľným, pečiatky samozostaviteľné, pečiatky kombinujúce statický a premenný obsah, elektronické pečiatky, paginovacie pečiatky, pečiatkové stroje).

Použitie pečiatok

Pečiatky sa uplatnili vo viacerých oblastiach. Najčastejšie sa pečiatky používajú ako pomôcka pri písaní opakovaného textu alebo vloženia obrázku. Pečiatky tiež môžu byť aj určitým doplnkom k podpisu, obzvlášť v prípade právnických osôb. Svoje uplatnenie tiež pečiatky našli aj na úradoch – používajú sa ako úradné pomôcky na označovanie verejných listín. Pečiatky sa tiež v praxi overili aj ako šikovný pomocník pri potvrdzovaní vykonanej kontroly – nájdeme ich v cestovných pasoch, ale aj na autobusových lístkoch. Pečiatky sa tiež používajú aj pri znehodnocovaní určitých predmetov – napríklad poštové známky, dopravné lístky alebo kolkové známky. Ak pečiatky používajú podnikatelia, nemajú žiadny špeciálny význam. Pečiatky nemajú platnosť podpisu, nie je tiež povinnosťou podnikateľa pečiatku mať. Ak sa však podnikateľské subjekty rozhodnú pečiatky mať, mali by obsahovať základné informácie o podnikoch – názov podnikateľského subjektu, jeho sídlo, adresa prevádzkarne, IČO, DIČ. Medzi doplnkové údaje patria telefónne číslo, e-mailová adresa, bankové spojenie, logo firmy a podobne.…

Slnko predstavuje zdroj, ktorý je v prírode voľne dostupný a v blízkej dobe sa neodhaduje jeho možný zánik. Slnečná energia sa začína vďaka všetkým pozitívam, ktoré prináša používať čoraz častejšie. Používa sa na získavanie teplej úžitkovej vody alebo pri tvorbe elektriny. Základnou jednotkou v tomto procese sú slnečné kolektory.

Slnečné kolektory v minulosti

V minulosti sa slnečné kolektory používali len ako okrajový zdroj energie, ktorý bol doplnený iným zdrojom. Prvý známy plochý kolektor bol skonštruovaný v roku 1767 švajčiarskym vedcom Horacom de Saussurom. Neskôr bol zdokonalený Johnom Herschelom, ktorý ho využíval na varenie jedla počas svojich potuliek po Južnej Afrike.

Slnečné kolektory v súčasnosti

Moderná doba so sebou priniesla rozvoj slnečných kolektorov. O tom, že sa tešia veľkej obľube hovorí aj fakt, že dnes už viaceré domácnosti dokážu získať dotácie na slnečné kolektory. Dotácie na slnečné kolektory sú udeľované vo forme poukážky, ktoré si musí majiteľ poukážky u autorizovaného zhotoviteľa uplatniť do niekoľkých vopred stanovených dní. Dotácie na slnečné kolektory dokážu investície do výstavby solárneho systému podstatne znížiť.

V súčasnosti sa slnečné kolektory používajú prevažne na zohrievanie vody. Slnečné kolektory sa dajú využiť takmer všade tam, kde je počas roka dostatok slnečných dní. Využívajú sa však aj na ohrievanie bazénov, varenie alebo sušenie poľnohospodárskych plodín.

Súčasné kolektorové systémy dokážu premeniť a uskladniť 35-45 % slnečnej energie, ktorú sa im podarí počas roka získať na teplo. To, či bude kolektorový systém účinný, je podmienené viacerými faktormi. Jedná sa napríklad o to, o aký typ kolektora sa jedná, intenzita slnečného žiarenia na mieste jeho výskytu či tepelnou izoláciou alebo typom zásobníka. V súčasnosti nájdeme slnečné kolektory takmer všade. Nachádzajú sa nainštalované na rodinných domoch, poľnohospodárskych farmách alebo strechách priemyselných budov.

Typy slnečných kolektorov:

–   ploché kolektory: používajú sa na ohrev vody i za účelom podpory vykurovania domácností. Ploché kolektory sú počas roka účinné v priemere 50%.

–   vákuové kolektory: tento typ kolektorov býva vyrobený vo forme trubíc, ktoré sú umiestnené do radu.

Podľa toho, na akú prevádzku sú kolektory určené, sa rozdeľujú na:

–   aktívne slnečné systémy: sú vhodné na celoročnú prevádzku.

–   pasívne slnečné systémy: sú vhodné na prevádzku len počas letných mesiacov. Tento typ slnečných kolektorov má mrazuvzdornosť na nízkej úrovni.

Medzi najväčšie výhody slnečných kolektorov patrí ich činnosť, ktorá nezasahuje do životného prostredia, nízke prevádzkové náklady a rovnako aj fakt, že v súčasnosti už dokážeme dotácie na slnečné kolektory získať. Toto všetko robí tieto zariadenia oveľa atraktívnejšími.…

Kotol predstavuje zariadenie, v ktorom dochádza ku spaľovaniu tuhých, kvapalných alebo plynných palív. Vďaka spaľovaniu palív predstavujú kotly zariadenia, ktoré dokážu vykurovať priestory a získavať teplú úžitkovú vodu. Na základe využívaného paliva sa kotly delia do viacerých kategórii:

–       plynové kotly,

–       kotly na kvapalné palivá,

–       kotly na tuhé palivá,

–       elektrokotle,

–       kotly na biomasu.

Najpoužívanejšie typy kotlov v domácnostiach predstavujú plynové kotly. Súčasný rozvoj trhu s vykurovacou technikou zapríčinil príchod nových vykurovacích zariadení na trh. V tomto prípade nezaostávajú ani plynové kotly, ktoré už majú svojich ekologických nástupcov –  kondenzačné plynové kotly. Odhaduje sa, že kondenzačné plynové kotly sú v porovnaní s ostatnými vykurovacími zariadeniami efektívnejšie až o 98 %. Kondenzačné plynové kotly sú výnimočné v tom, že svoju činnosť vykonávajú na základe princípu kondenzácie. To znamená, že vďaka kondenzácii sa používajú aj vzniknuté spaliny, ktoré by v prípade ostatných vykurovacích zariadení boli odvádzané do ovzdušia. Odoberané teplo zo spalín býva opätovne využívané na vykurovanie a ohrev vody. Princíp kondenzácie vlastne znamená, že pri činnosti kotlu dochádza ku zrážaniu vodnej pary, ktorá je obsiahnutá v spalinách. Pri spaľovaní zemného plynu a vzduchu obsahujú vzniknuté spaliny základné zložky – vodu a oxid uhličitý. Voda sa v spalinách nachádza vo forme vodnej pary, ktorá sa v minulosti nedala použiť, preto bola odvádzaná z vykurovacieho zariadenia cez komín do ovzdušia. V minulosti bola teplota odvádzaných spalín približne 120-180 °C.

Na základe toho, kde sa plynové kotly umiestňujú ich možno rozdeliť nasledovne:

–       stacionárne plynové kotly: nachádzajú sa na podlahe,

–       závesné plynové kotly: umiestňujú sa na stenu.

Podľa materiálu, ktorý bol použitý pri výrobe sa kotly delia na:

–       oceľové,

–       liatinové,

–       ostatné, ktoré sú vyrobené v kombinácii týchto materiálov alebo z materiálov špeciálnych.

Podľa toho, akým spôsobom kotol vykonáva svoju činnosť:

• plynové kotly klasické: tento typ plynového kotlu je navrhnutý pre činnosť so suchými spalinami. Najnižšia získaná teplota vstupnej vody je ohraničená 60 °C a účinnosť takéhoto vykurovacieho zariadenia je do 88%.
• plynové kotly nízkotepelné: plynové kotly, ktoré sú navrhnuté pre činnosť so suchými spalinami. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že dokáže pracovať aj so vstupnou vodou, ktorá dosiahla teplotu 35-40 °C. Účinnosť takéhoto zariadenia je do 92 %.
• kondenzačné plynové kotly: vstupná voda sa pohybuje v rozmedzí od 35 – 40 °C. Účinnosť kondenzačných plynových kotlov je až do 106 %. Vďaka kondenzácii sú odvádzané spaliny používané k ďalšiemu vykurovaniu alebo ohrevu vody. Kondenzačné plynové kotly predstavujú ekologické vykurovacie zariadenia dnešnej doby, ktoré prihliadajú v maximálnej miere na životné prostredie a efektívnosť.

Cestovný ruch predstavuje to odvetvie národného hospodárstva, ktoré obyvateľstvu zabezpečuje objavovanie nových miest a oddych. Počiatky cestovného ruchu sú spojené s výstavbou zariadení podobných dnešným kúpeľom starovekými Rimanmi. Medzi prvé kúpele, o ktorých sa zachovala písomná zmienka predstavujú Turčianske Teplice. Práve kúpeľníctvo sa stalo obľúbenou rekreačnou aktivitou pre široký okruh ľudí. Výlety po Slovensku domácich, ale aj zahraničných návštevníkov sú spájané s rekreáciou v kúpeľoch. Neskôr, v období 19. storočia sa rekreanti začali zaujímať aj o horské oblasti. Spolu s kúpeľníctvom sa veľkej obľube tešia výlety po slovensku, ktoré sú zamerané na turistiku a návštevu prírodných pamiatok. Na Slovensku je celkovo 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí. Ich celková rozloha je až 17,5 % z celkovej plochy Slovenska.

Kúpeľníctvo na Slovensku sa teší veľkej obľube vďaka termálnym prameňom. Za termálne pramene možno považovať tie, ktoré podľa prirodzenej teploty pri prameni vody získavajú teplotu vyššiu ako 25°C. Termálny prameň predstavuje vodnú zložku, z ktorej vyviera ohriatá voda na zemský povrch, zväčša obohatená o minerálne zložky. Táto voda preteká pomedzi pukliny, ktoré sa nachádzajú v zemskej kôre do určitých hĺbok, v ktorých dochádza ku ich vyhrievaniu pomocou zemského tepla. Následne sa vracia späť k zemskému povrchu, z ktorého vyviera. Ohriata voda umožňuje vytvárať systémy, ktoré sú vhodné jednak pre vykurovanie, ale aj pre rekreáciu. Slovensko sa pýši až 25 kúpeľnými mestami. Odhaduje sa, že až 40 % z celkového počtu návštevníkov predstavujú zahraniční návštevníci. Výlety po Slovensku sú teda v značnej miere realizované práve zahraničnými turistami a návštevníkmi. Slovensko je tiež známe tým, že slovenské kúpeľníctvo patrí aj medzi svetovú špičku čo sa týka kvality služieb.

Slovensko je vo svete známe aj tým, že má obrovské zásoby pitnej vody. Na tomto fakte majú zásluhu najmä minerálne pramene, vďaka ktorým dochádza ku spracovaniu a fľaškovaniu vody. Odhaduje sa, že na území Slovenska sa nachádza až 1600 minerálnych prameňov. Minerálne pramene predstavujú vodný zdroj, ktorý sa od ostatných podzemných vôd odlišuje svojimi vlastnosťami a teplotou. Za minerálne vody sa považujú tie, ktoré v čase ich vyvretia na zemský povrch obsahujú v 1 litri viac ako 1 gram rozpustených pevných látok alebo 1 gram rozpusteného oxidu uhličitého. Viaceré minerálne vody majú významný obsah vápnika, ktorý je dôležitý pre správny rast a výživu kostí. Voda, ktorá má mineralizáciu nižšiu než stanovujú normy, sa nemôže označovať ako minerálna voda, ale takéto vody sú známe pod označeniami pramenitá alebo stolová voda. …

Krytina predstavuje základný stavebný materiál potrebný na montáž strešných zariadení. Strešná krytina tiež predstavuje vonkajšiu časť strechy, ktorá v prvom rade plní dve základné funkcie:

–  ochranná funkcia: krytina poskytuje stavbe ochranu. To znamená, že vďaka nej nedochádza k prenikaniu nežiadúcich vplyvov dovnútra stavby. Strecha ochraňuje stavbu pred poveternostnými podmienkami – chráni pred dažďom, vetrom, krúpami, snehom či slnečným žiarením. Ochranná funkcia predstavuje najdôležitejšiu funkciu strechy.

–   estetická funkcia: krytina predstavuje módny doplnok každej stavby.

Krytina sa v súčasnosti vyrába z rozličných materiálov. V minulosti sa ako krytina používala slama alebo rozličné prírodné materiály, dnes sa uprednostňujú technologicky spracované materiály ako napríklad betón, plech či asfalt. Krytinu na základe použitých materiálov pri jej výrobe možno rozdeliť do viacerých kategórii nasledovne:

• plechová krytina: skladá sa z viacerých vrstiev (PVC fólia, vrchný lak, zinkový povlak a podobne). Najčastejšie sa táto krytina používa pri výstavbe strešných systémov účelových hál, skladísk alebo veľkých obchodných centier. Medzi jej výhody možno zaradiť nízku hmotnosť a cenu, rýchlu montáž a vysokú odolnosť voči poveternostným vplyvom.
• asfaltová krytina: aj keď sa táto krytina zaraďuje medzi ľahké krytiny, na jej montáž je potrebné strechu zadebniť. Asfalt je ako výrobný materiál tvárny, vďaka čomu je tento typ krytiny vhodný pre strechy s nepravidelným tvarom. Hlavné výhody asfaltovej krytiny predstavuje nízka objemová hmotnosť, nižšia cena, ľahká manipulácia pri jej montáži a široká ponuka dostupných tvarov a farieb.
• keramická krytina: je tiež známa aj pod názvom pálená krytina. Vyrába sa z prírodných materiálov ako hlina, íl alebo voda. Tento materiál býva vypaľovaný pri vysokých teplotách. Medzi jej výhody zaraďujeme jej odolnosť voči zlým podmienkam, zdravotnú nezávadnosť, širokú paletu tvarov a farebnú stálosť.
• betónová krytina: vyrába sa z materiálov, ktoré sú v prírode voľne dostupné – piesok, cement, voda a rôzne druhy farbív. Betónové škridle sú recyklovateľné a zdravotne nezávadné. Životnosť betónovej krytiny môže byť až 100 rokov. Medzi jej hlavné výhody zaraďujeme jej nízku cenu, rôzne farby a tvary, trvanlivosť, odolnosť a dlhú životnosť.
• plastová krytina: medzi jej prednosti zaraďujeme to, že dokáže imitovať klasické krytiny. Najčastejšie sa vyrába z recyklovateľných plastov a preto má vysokú životnosť. Medzi jej výhody patrí vysoká odolnosť voči nepriaznivému počasiu, nízka hmotnosť, nulová údržba a dlhoročná životnosť.
• prírodné bridlice: sú charakteristické pevnosťou a pružnosťou, vďaka čomu sa dajú vytvoriť rôzne atypické tvary strechy. Je tiež odolná voči mrazu, má dobré tepelné a zvukoizolačné vlastnosti a vyznačuje sa tiež malo nasiakavosťou. Je charakteristická vysokou odolnosťou, zdravotnou nezávadnosťou, farebnou stálosťou a neobmedzenou životnosťou.