Kabelku možno charakterizovať ako priestor, do ktorého je možné vkladať predmety a prenášať ich. Kabelka predstavuje výrobok, ktorý je väčšinou vyrobený z kože alebo z textílii. Kabelky prešli dlhodobým vývojom a dnes už na trhu nájdeme rozličné typy kabeliek – od klasických kabeliek na denné nosenie, cez spoločenské kabelky až po športové tašky či vaky.

Kabelky v minulosti

Vývoj kabeliek je ovplyvnený dobou. Predchodcami súčasných kabeliek sú vačky, ktoré boli šité z kože a nosili sa pripevnené na opaskoch. V období stredoveku boli výhradne mužskou záležitosťou a muži si do nich vkladali rôzne cenné predmety – napríklad zlato alebo nože. Nosili sa väčšinou pripevnené na opaskoch. Neskôr ich začali využívať aj ženy, tie si ich upevňovali okolo nohy. Tie v nich nosili cennosti v podobe vzácnych rastlín alebo šperkov. Neskôr sa kabelky vyrábali vo väčších veľkostiach a slúžili na prenášanie vecí. Jednalo sa napríklad o oblečenie a využívali sa na cestovanie. Tento spôsob ich nosenia sa ustálil a využíva sa aj dnes.

Kabelky v súčasnosti

Súčasnosť nám aj v prípade kabeliek ponúka nekonečne veľa možností. Kabelky sa výrábajú z viacerých materiálov – najpoužívanejšími sú koža a jej imitácie, textílie alebo syntetické materiály. Dnes už na trhu nájdeme aj kabelky, ktoré sú vyrobené z recykľovateľných materiálov – napríklad z plastu. Aj do výroby kabeliek sa začína dostávať ekologickosť a preto sa aj počas ich výroby kladie dôraz na šetrenie životného prostredia a trendom je vyrábať kabelky z ekologických materiálov.

Existuje veľké množstvo rôznych typov kabeliek. Delia sa na viacero základných typov. Najčastejšie sa kabelky delia na:

• kabelky na každodenné nosenie: sem patria kabelky väčších tvarov, väčšinou obdĺžníkového tvaru. Sú vyrobené tak, aby sa do nej zmestili všetky drobnosti. Nosia sa na všetky bežné príležitosti.
• spoločenské kabelky, ktoré sú menších tvarov. Spoločenské kabelky sa nosia všade tam, kde je predpísaný dress code. Ich tvar umožňuje nosenie len tej najzákladnejšej výbavy – drobná kozmetika, telefón alebo peniaze.
• večerné kabelky: sú vhodné na spoločenské udalosti neoficiálneho charakteru, napríklad do kina alebo do baru. Vďaka ich elegantnosti dokážu outfit pozdvihnúť na úplne inú métu.
• športové tašky: sú väčších rozmerov a nosia sa prevažne na športoviská.
• batohy: dostávajú sa opäť do módy. Môžeme ich vidieť na ženách, ktoré idú do školy, ale sú módnym doplnkom aj pre tie, ktoré majú momentálne oblečené dlhé šaty. Batoh je väčšinou o niečo väčší než kabelka na každodenné nosenie, zmestí sa teda doň oveľa viac vecí.

Regál predstavuje základné vybavenie skladov, domácnosti, obchodov alebo iných hospodárskych priestorov. Ak sa spojí viacero regálov do jedného celku, vznikne regálový systém, ktorý ponúka viacero výhod. Medzi základne výhody regálových systémov zaraďujeme:

–    Šetrenie priestorov – vďaka regálovému systému dokážeme naukladať skladovaný materiál alebo tovar na seba (vertikálna poloha) alebo vedľa seba (horizontálna poloha). Tieto typy uskladnenia tovaru šetria priestor.

–  Regálový systém robí priestor oveľa prehľadnejším. Existuje tiež možnosť označenia jednotlivých regálov menovkami, čo umožňuje ľahšiu orientáciu v skladových priestoroch. Je tiež na každom vlastníkovi skladového priestoru, aký systém skladovania v sklade zavedie.

–  Jednou z hlavných funkcií regálových systémov je aj ochranná funkcia. Podstata ochrannej funkcie tkvie v ochrane pred poškodením skladovaného materiálu, ktorý je bezpečne uskladnený v regáloch.

Regálový systém nájdeme na viacerých miestach. V skladoch sa osvedčili ako výrobný prostriedok na skladovanie materiálu a tovaru, v obchodoch slúžia zase na vystavenie ponúkaného tovaru. Regály sú tiež výbornými pomocníkmi v domácnostiach, používajú sa najmä v kuchyni na uskladnenie potravín alebo v pivniciach, kde sa na nich nachádza všetko potrebné. Podľa druhu skladovaného materiálu ich možno rozdeliť na nasledovné typy – regály archívne, policové, paletové, konzolové a podobne. Medzi základný materiál, z ktorých sa vyrábajú patrí drevo, plast, kov alebo kombinácie rôznych materiálov.

Regálový systém je však podobný, ako všetky zariadenia okolo nás. Ak sa oň nebudeme starať, podstatne sa zníži jeho trvácnosť. Existuje viacero spôsobov, ktorých aplikáciou sa dá predĺžiť ich kvalitatívna stránka. Ak sa regálový systém nachádza v dome alebo v byte, starostlivosť oň sa stáva oveľa jednoduchšou. Jedinou činnosťou, ktorú je potrebné vykonávať je utierať z neho prach a všetky nečistoty a nevystavovať ho vlhku. Ak sú regály umiestnené v pivnici alebo na balkóne, tiež je potrebné ich očistiť od prachu, avšak dôležité je aj dbať o to, aby nebol regál príliš dlho vystavený nadmernej vlhkosti. Vlhkosť môže zapríčiniť zmenu jeho povrchu (jedná sa napríklad o koróziu). Regálový systém nachádzajúci sa na balkóne sa tiež neodporúča vystavovať priamemu slnečnému žiareniu. Ošetrenie regálov nachádzajúcich sa v priemyselných budovách je o niečo zložitejšie. Rovnako tento fakt platí aj v prípade regálov umiestnených v predajniach alebo v skladoch. Ak sa regálový systém nachádza vo vnútri skladu, poveternostné vplyvy majú na jeho kvalitu zanedbateľný vplyv. V predajniach zase hrozí poškodenie regálu zákazníkom. Všetky problémy s regálovým systémom sa však dajú riešiť, ak sa napríklad regálový systém poškriabe, špecializovaná spoločnosť ho dokáže ošetriť farbou. Pri všetkých typoch regálových systémov však platí, že by sa nemali preťažovať.…

Pečiatky predstavujú drobné zariadenia, ktoré slúžia na značkovanie. Vytvárajú jednofarebné alebo viacfarebné odtlačky, pomocou ktorých sa značia ostatné predmety. Pečiatky slúžia jednak ako kancelárska pomôcka, ale rokmi praxe sa overili aj ako prostriedok na označovanie toho, či je listina alebo dokument pravý. Pečiatky sa najčastejšie odtláčajú na papier.

Minulosť pečiatok

Prechodcami súčasných pečiatok boli pečate, ktoré sa používali na označovanie – najčastejšie označovanie zvierat, kožušín alebo ručných výrobkov. Neskôr spolu s voskom slúžili na uzatváranie dokumentov a zabezpečovali to, aby sa k nim nikto, okrem adresáta, nedostal. V minulosti sa za základné výrobné materiály považovali kosti zvierat, kameň, železo, oceľ či meď. Pečiatky také, aké ich poznáme dnes, vznikli z dôvodu uľahčenia kancelárskych prác spojených s dokumentáciou.

Výroba pečiatok v súčasnosti

Pracovná časť peciatky sa skladá z gumového alebo polymérového štočku, na ktorom je umiestnený text alebo grafický prvok, ktorý má byť odtláčaný. Oproti klasickému textu je však umiestnený zrkadlovo. Štoček je pripevnený k drevenému telu pečiatky. Drevené rukoväte sa vyrábajú z kvalitných materiálov, ktorými je smrekové alebo dubové drevo. V súčasnosti sa tiež rukoväte vyrábajú aj z plastu. Medzi základné doplnky pečiatok patrí vankúšik na otláčanie farby a razítková farba (atrament).

Ponuka pečiatok v súčasnosti

Trh nám ponúka viaceré riešenia. Pečiatky možno rozdeliť z viacerých hľadísk. Najčastejšie sa rozdeľujú podľa technológie orážania (klasické, samofarbiace, flash pečiatky, elektronické pečiatky, predfarbené pečiatky, reliéfne pečiatky), podľa tvaru (štvoruholníkové, guľaté, pečiatky iných tvarov) a podľa nastaviteľnosti obsahu, ktorý má byť orážaný (pečiatky so statickým obsahom, s obsahom ručne nastaviteľným, pečiatky samozostaviteľné, pečiatky kombinujúce statický a premenný obsah, elektronické pečiatky, paginovacie pečiatky, pečiatkové stroje).

Použitie pečiatok

Pečiatky sa uplatnili vo viacerých oblastiach. Najčastejšie sa pečiatky používajú ako pomôcka pri písaní opakovaného textu alebo vloženia obrázku. Pečiatky tiež môžu byť aj určitým doplnkom k podpisu, obzvlášť v prípade právnických osôb. Svoje uplatnenie tiež pečiatky našli aj na úradoch – používajú sa ako úradné pomôcky na označovanie verejných listín. Pečiatky sa tiež v praxi overili aj ako šikovný pomocník pri potvrdzovaní vykonanej kontroly – nájdeme ich v cestovných pasoch, ale aj na autobusových lístkoch. Pečiatky sa tiež používajú aj pri znehodnocovaní určitých predmetov – napríklad poštové známky, dopravné lístky alebo kolkové známky. Ak pečiatky používajú podnikatelia, nemajú žiadny špeciálny význam. Pečiatky nemajú platnosť podpisu, nie je tiež povinnosťou podnikateľa pečiatku mať. Ak sa však podnikateľské subjekty rozhodnú pečiatky mať, mali by obsahovať základné informácie o podnikoch – názov podnikateľského subjektu, jeho sídlo, adresa prevádzkarne, IČO, DIČ. Medzi doplnkové údaje patria telefónne číslo, e-mailová adresa, bankové spojenie, logo firmy a podobne.…

Slnko predstavuje zdroj, ktorý je v prírode voľne dostupný a v blízkej dobe sa neodhaduje jeho možný zánik. Slnečná energia sa začína vďaka všetkým pozitívam, ktoré prináša používať čoraz častejšie. Používa sa na získavanie teplej úžitkovej vody alebo pri tvorbe elektriny. Základnou jednotkou v tomto procese sú slnečné kolektory.

Slnečné kolektory v minulosti

V minulosti sa slnečné kolektory používali len ako okrajový zdroj energie, ktorý bol doplnený iným zdrojom. Prvý známy plochý kolektor bol skonštruovaný v roku 1767 švajčiarskym vedcom Horacom de Saussurom. Neskôr bol zdokonalený Johnom Herschelom, ktorý ho využíval na varenie jedla počas svojich potuliek po Južnej Afrike.

Slnečné kolektory v súčasnosti

Moderná doba so sebou priniesla rozvoj slnečných kolektorov. O tom, že sa tešia veľkej obľube hovorí aj fakt, že dnes už viaceré domácnosti dokážu získať dotácie na slnečné kolektory. Dotácie na slnečné kolektory sú udeľované vo forme poukážky, ktoré si musí majiteľ poukážky u autorizovaného zhotoviteľa uplatniť do niekoľkých vopred stanovených dní. Dotácie na slnečné kolektory dokážu investície do výstavby solárneho systému podstatne znížiť.

V súčasnosti sa slnečné kolektory používajú prevažne na zohrievanie vody. Slnečné kolektory sa dajú využiť takmer všade tam, kde je počas roka dostatok slnečných dní. Využívajú sa však aj na ohrievanie bazénov, varenie alebo sušenie poľnohospodárskych plodín.

Súčasné kolektorové systémy dokážu premeniť a uskladniť 35-45 % slnečnej energie, ktorú sa im podarí počas roka získať na teplo. To, či bude kolektorový systém účinný, je podmienené viacerými faktormi. Jedná sa napríklad o to, o aký typ kolektora sa jedná, intenzita slnečného žiarenia na mieste jeho výskytu či tepelnou izoláciou alebo typom zásobníka. V súčasnosti nájdeme slnečné kolektory takmer všade. Nachádzajú sa nainštalované na rodinných domoch, poľnohospodárskych farmách alebo strechách priemyselných budov.

Typy slnečných kolektorov:

–   ploché kolektory: používajú sa na ohrev vody i za účelom podpory vykurovania domácností. Ploché kolektory sú počas roka účinné v priemere 50%.

–   vákuové kolektory: tento typ kolektorov býva vyrobený vo forme trubíc, ktoré sú umiestnené do radu.

Podľa toho, na akú prevádzku sú kolektory určené, sa rozdeľujú na:

–   aktívne slnečné systémy: sú vhodné na celoročnú prevádzku.

–   pasívne slnečné systémy: sú vhodné na prevádzku len počas letných mesiacov. Tento typ slnečných kolektorov má mrazuvzdornosť na nízkej úrovni.

Medzi najväčšie výhody slnečných kolektorov patrí ich činnosť, ktorá nezasahuje do životného prostredia, nízke prevádzkové náklady a rovnako aj fakt, že v súčasnosti už dokážeme dotácie na slnečné kolektory získať. Toto všetko robí tieto zariadenia oveľa atraktívnejšími.…