Kotol predstavuje zariadenie, v ktorom dochádza ku spaľovaniu tuhých, kvapalných alebo plynných palív. Vďaka spaľovaniu palív predstavujú kotly zariadenia, ktoré dokážu vykurovať priestory a získavať teplú úžitkovú vodu. Na základe využívaného paliva sa kotly delia do viacerých kategórii:
– plynové kotly,
– kotly na kvapalné palivá,
– kotly na tuhé palivá,
– elektrokotle,
– kotly na biomasu.
Najpoužívanejšie typy kotlov v domácnostiach predstavujú plynové kotly. Súčasný rozvoj trhu s vykurovacou technikou zapríčinil príchod nových vykurovacích zariadení na trh. V tomto prípade nezaostávajú ani plynové kotly, ktoré už majú svojich ekologických nástupcov – kondenzačné plynové kotly. Odhaduje sa, že kondenzačné plynové kotly sú v porovnaní s ostatnými vykurovacími zariadeniami efektívnejšie až o 98 %. Kondenzačné plynové kotly sú výnimočné v tom, že svoju činnosť vykonávajú na základe princípu kondenzácie. To znamená, že vďaka kondenzácii sa používajú aj vzniknuté spaliny, ktoré by v prípade ostatných vykurovacích zariadení boli odvádzané do ovzdušia. Odoberané teplo zo spalín býva opätovne využívané na vykurovanie a ohrev vody. Princíp kondenzácie vlastne znamená, že pri činnosti kotlu dochádza ku zrážaniu vodnej pary, ktorá je obsiahnutá v spalinách. Pri spaľovaní zemného plynu a vzduchu obsahujú vzniknuté spaliny základné zložky – vodu a oxid uhličitý. Voda sa v spalinách nachádza vo forme vodnej pary, ktorá sa v minulosti nedala použiť, preto bola odvádzaná z vykurovacieho zariadenia cez komín do ovzdušia. V minulosti bola teplota odvádzaných spalín približne 120-180 °C.
Na základe toho, kde sa plynové kotly umiestňujú ich možno rozdeliť nasledovne:
– stacionárne plynové kotly: nachádzajú sa na podlahe,
– závesné plynové kotly: umiestňujú sa na stenu.
Podľa materiálu, ktorý bol použitý pri výrobe sa kotly delia na:
– oceľové,
– liatinové,
– ostatné, ktoré sú vyrobené v kombinácii týchto materiálov alebo z materiálov špeciálnych.
Podľa toho, akým spôsobom kotol vykonáva svoju činnosť:
Cestovný ruch predstavuje to odvetvie národného hospodárstva, ktoré obyvateľstvu zabezpečuje objavovanie nových miest a oddych. Počiatky cestovného ruchu sú spojené s výstavbou zariadení podobných dnešným kúpeľom starovekými Rimanmi. Medzi prvé kúpele, o ktorých sa zachovala písomná zmienka predstavujú Turčianske Teplice. Práve kúpeľníctvo sa stalo obľúbenou rekreačnou aktivitou pre široký okruh ľudí. Výlety po Slovensku domácich, ale aj zahraničných návštevníkov sú spájané s rekreáciou v kúpeľoch. Neskôr, v období 19. storočia sa rekreanti začali zaujímať aj o horské oblasti. Spolu s kúpeľníctvom sa veľkej obľube tešia výlety po slovensku, ktoré sú zamerané na turistiku a návštevu prírodných pamiatok. Na Slovensku je celkovo 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí. Ich celková rozloha je až 17,5 % z celkovej plochy Slovenska.
Kúpeľníctvo na Slovensku sa teší veľkej obľube vďaka termálnym prameňom. Za termálne pramene možno považovať tie, ktoré podľa prirodzenej teploty pri prameni vody získavajú teplotu vyššiu ako 25°C. Termálny prameň predstavuje vodnú zložku, z ktorej vyviera ohriatá voda na zemský povrch, zväčša obohatená o minerálne zložky. Táto voda preteká pomedzi pukliny, ktoré sa nachádzajú v zemskej kôre do určitých hĺbok, v ktorých dochádza ku ich vyhrievaniu pomocou zemského tepla. Následne sa vracia späť k zemskému povrchu, z ktorého vyviera. Ohriata voda umožňuje vytvárať systémy, ktoré sú vhodné jednak pre vykurovanie, ale aj pre rekreáciu. Slovensko sa pýši až 25 kúpeľnými mestami. Odhaduje sa, že až 40 % z celkového počtu návštevníkov predstavujú zahraniční návštevníci. Výlety po Slovensku sú teda v značnej miere realizované práve zahraničnými turistami a návštevníkmi. Slovensko je tiež známe tým, že slovenské kúpeľníctvo patrí aj medzi svetovú špičku čo sa týka kvality služieb.
Slovensko je vo svete známe aj tým, že má obrovské zásoby pitnej vody. Na tomto fakte majú zásluhu najmä minerálne pramene, vďaka ktorým dochádza ku spracovaniu a fľaškovaniu vody. Odhaduje sa, že na území Slovenska sa nachádza až 1600 minerálnych prameňov. Minerálne pramene predstavujú vodný zdroj, ktorý sa od ostatných podzemných vôd odlišuje svojimi vlastnosťami a teplotou. Za minerálne vody sa považujú tie, ktoré v čase ich vyvretia na zemský povrch obsahujú v 1 litri viac ako 1 gram rozpustených pevných látok alebo 1 gram rozpusteného oxidu uhličitého. Viaceré minerálne vody majú významný obsah vápnika, ktorý je dôležitý pre správny rast a výživu kostí. Voda, ktorá má mineralizáciu nižšiu než stanovujú normy, sa nemôže označovať ako minerálna voda, ale takéto vody sú známe pod označeniami pramenitá alebo stolová voda. …
Krytina predstavuje základný stavebný materiál potrebný na montáž strešných zariadení. Strešná krytina tiež predstavuje vonkajšiu časť strechy, ktorá v prvom rade plní dve základné funkcie:
– ochranná funkcia: krytina poskytuje stavbe ochranu. To znamená, že vďaka nej nedochádza k prenikaniu nežiadúcich vplyvov dovnútra stavby. Strecha ochraňuje stavbu pred poveternostnými podmienkami – chráni pred dažďom, vetrom, krúpami, snehom či slnečným žiarením. Ochranná funkcia predstavuje najdôležitejšiu funkciu strechy.
– estetická funkcia: krytina predstavuje módny doplnok každej stavby.
Krytina sa v súčasnosti vyrába z rozličných materiálov. V minulosti sa ako krytina používala slama alebo rozličné prírodné materiály, dnes sa uprednostňujú technologicky spracované materiály ako napríklad betón, plech či asfalt. Krytinu na základe použitých materiálov pri jej výrobe možno rozdeliť do viacerých kategórii nasledovne: